Život Prešova
online
online
Pripomíname si tragédiu slovenských horolezcov pod Everestom
12.10.2023 Celý región
Bratislava
12. októbra (TASR) - Na najvyššej hore sveta Mount Evereste (8848 m n.
m.) je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej zdolanie sa stalo
po dlhé roky výzvou pre mnohé horolezecké expedície. Až v roku 1975 sa
podarilo túto zlovestnú stenu pokoriť osemnástim členom britskej výpravy
s pomocou štyridsiatich šerpov. Cesta dostala meno po šéfovi výpravy
Chrisovi Boningtonovi.
Na jeseň roku 1988 odišla malá slovenská výprava vedená Ivanom Fialom do Himalájí s cieľom pokúsiť sa o prvovýstup na Mount Everest Boningtonovou cestou juhozápadnou stenou alpským štýlom, teda bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán a bez použitia kyslíka. Na výstup vyrazili Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky. Začali písať príbeh o obrovskej himalájskej výzve, ale aj o ešte väčšej tragédii - 17. októbra sa im stal Everest osudným.
Vo štvrtok 12. októbra uplynie 35 rokov odvtedy, kedy sa vydali prekonať dovtedy neprekonané a zdolať dovtedy nezdolané. Napokon, sám vynikajúci britský horolezec Chris Bonington vyhlásil, že zdolať Mount Everest juhozápadnou stenou alpským štýlom je nemožné.
Za naplnením veľkého cieľa sa vydali 12. októbra 1988 o 4-ej hodine ráno. O päť dní neskôr 17. októbra o 9-ej hodine hlásil Jozef Just, že skupina vyrazila z bivaku vo výške 8600 metrov smerom k Južnému vrcholu (8760 m n. m.), ktorý sa všetkým štyrom v ten istý deň podarilo zdolať. Navyše, o 13.40 h oznámil Just vysielačkou do hlavného tábora, že sám dosiahol hlavný vrchol Mount Everestu. Od podvečera 17. októbra však už správy od horolezcov neprichádzali.
"Neraz sme obdivovali ich odvahu a náročné výstupy aj v tých najvyšších svetových horstvách. Tešili sme sa z ich úspechov. Tentoraz však kruté podmienky pri návrate po dosiahnutí veľkého cieľa boli silnejšie," napísal horolezecký publicista Milan Vranka vo svojej knihe Nezvestní z Everestu.
Pri ceste naspäť všetci štyria horolezci 17. októbra 1988 vo víchrici zahynuli. Smrť našli na najvyššom končiari sveta vzdialenom od domoviny 12.000 kilometrov. S touto obrovskou ranou a stratou priateľov sa nevedel priekopník slovenského himalájskeho horolezectva Ivan Fiala vyrovnať a rozhodol sa s horolezectvom skončiť.
Kvartetu v zložení Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just nebolo dopriate tešiť sa z výnimočného úspechu, keď ako prví na svete zvládli Boningtonovu cestu v juhozápadnej stene Mount Everestu alpským štýlom. Napriek tragickému záveru posunuli latku horolezectva do nevídaných výšin.
Aj jeden z najslávnejších a najúspešnejších horolezcov Reinhold Messner, ktorý ako prvý človek v histórii pokoril všetkých štrnásť osemtisícových vrcholov sveta, zložil slovenským horolezcom hlbokú poklonu: "Zažili sme jeden z najväčších himalájskych výkonov."
Na jeseň roku 1988 odišla malá slovenská výprava vedená Ivanom Fialom do Himalájí s cieľom pokúsiť sa o prvovýstup na Mount Everest Boningtonovou cestou juhozápadnou stenou alpským štýlom, teda bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán a bez použitia kyslíka. Na výstup vyrazili Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky. Začali písať príbeh o obrovskej himalájskej výzve, ale aj o ešte väčšej tragédii - 17. októbra sa im stal Everest osudným.
Vo štvrtok 12. októbra uplynie 35 rokov odvtedy, kedy sa vydali prekonať dovtedy neprekonané a zdolať dovtedy nezdolané. Napokon, sám vynikajúci britský horolezec Chris Bonington vyhlásil, že zdolať Mount Everest juhozápadnou stenou alpským štýlom je nemožné.
Za naplnením veľkého cieľa sa vydali 12. októbra 1988 o 4-ej hodine ráno. O päť dní neskôr 17. októbra o 9-ej hodine hlásil Jozef Just, že skupina vyrazila z bivaku vo výške 8600 metrov smerom k Južnému vrcholu (8760 m n. m.), ktorý sa všetkým štyrom v ten istý deň podarilo zdolať. Navyše, o 13.40 h oznámil Just vysielačkou do hlavného tábora, že sám dosiahol hlavný vrchol Mount Everestu. Od podvečera 17. októbra však už správy od horolezcov neprichádzali.
"Neraz sme obdivovali ich odvahu a náročné výstupy aj v tých najvyšších svetových horstvách. Tešili sme sa z ich úspechov. Tentoraz však kruté podmienky pri návrate po dosiahnutí veľkého cieľa boli silnejšie," napísal horolezecký publicista Milan Vranka vo svojej knihe Nezvestní z Everestu.
Pri ceste naspäť všetci štyria horolezci 17. októbra 1988 vo víchrici zahynuli. Smrť našli na najvyššom končiari sveta vzdialenom od domoviny 12.000 kilometrov. S touto obrovskou ranou a stratou priateľov sa nevedel priekopník slovenského himalájskeho horolezectva Ivan Fiala vyrovnať a rozhodol sa s horolezectvom skončiť.
Kvartetu v zložení Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just nebolo dopriate tešiť sa z výnimočného úspechu, keď ako prví na svete zvládli Boningtonovu cestu v juhozápadnej stene Mount Everestu alpským štýlom. Napriek tragickému záveru posunuli latku horolezectva do nevídaných výšin.
Aj jeden z najslávnejších a najúspešnejších horolezcov Reinhold Messner, ktorý ako prvý človek v histórii pokoril všetkých štrnásť osemtisícových vrcholov sveta, zložil slovenským horolezcom hlbokú poklonu: "Zažili sme jeden z najväčších himalájskych výkonov."
0
www.ZIVOTPO.sk
